Slávnostné odhalenie Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989
Čestná
stráž
Foto:
Milan Korenko |
Časť pamätníka s uvedením štatistiky obetí
|
Ondrej Brejka a Milan dlubač - obete komunizmu
|
Dňa 25.júna 2004 bol v Kežmarku na Historickom cintoríne slávnostne odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989. Odhaleniu predchádzala exhumácia, prevoz a dôstojný kresťanský pohreb dvoch z vyše 400 obetí komunizmu usmrtených na hraniciach. Ondrej Brejka a Milan Dlubač sa takto po 24 rokoch dostali späť na Slovensko.
Projekt ktorého anabáza sa začala ešte v roku 1992 pripravilo Svetové združenie bývalých československých politických väzňov v spolupráci s Karpatskonemeckým spolkom-región Horný Spiš.
Za účasti čestnej stráže zloženej z vojakov kežmarského vojenského útvaru a skautov sa ako hostia okrem iných zúčastnili, primátor mesta Kežmarok Ing. Igor Šajtlava, Mag. Raimund Schlederer z Rakúska, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ing. Ján Langoš, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave doc. PhDr. Jozef Bystrický CSc., viceprimátor mesta Poprad Ing. Gustáv Dobák, spisovateľ a publicista Peter Juščák a zástupcovia partnerských organizácii politických väzňov ZPKO a KPVS.
Pietny akt moderovala členka výboru SZČPV Elena Bačkorová, ktorá zdôraznila význam výpovednej hodnoty tohto pamätníka najmä pre mladú generáciu, ktorá si už nevie predstaviť, že ešte pred 15 rokmi sa strieľalo do ľudí na hraniciach.
V príhovoroch vystúpili, primátor mesta Kežmarok, predseda SZČPV, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorý vyhlásil, že Ústav pamäti národa urobí všetko preto aby boli zverejnené mená vrahov. Ďalej vystúpili, riaditeľ Vojenského historického ústavu, viceprimátor mesta Poprad a zástupcovia organizácii politických väzňov.
V meste Kežmarok sa odteraz nachádza dôstojný pamätník, ktorý svojim významom presahuje rámec Slovenskej republiky, pretože súčasťou pamätníka je aj uvedenie štatistiky usmrtených, medzi ktorými boli aj občania Rakúska, Nemecka a Poľska.
Mimoriadné poďakovanie patrí zástupcom médií, ktorý napriek nepriaznivému počasiu svojou účasťou prejavili úctu obetiam komunizmu, najmä Slovenskej televízii, Rádiu Twist, taktiež Slovenskému rozhlasu, Rádiu Regína Rádiu Lumen a zástupcom regionálnej tlače.
Ako zvyčajne pri podobných príležitostiach TV Markíza, uprednostňujúca lacnú komerciu, neprejavila záujem o informácie z pietnej spomienky venovanej vyše 400 usmrteným na hraniciach.
SZČPV, 25.6.2004
Nad obeťami slobody
Nad nami lietaš, sokol slobody,
nad obzor vynášaš naše túžby,
I s okovami na rukách
a s klincami golgotskej súžby
k výšinám smerujú naše sny.
No príde ťažká chvíľa,
že rodný chotár opustíš,
prejdeš cez ostnaté závory,
do mútnej vody skočíš
za vidinou voľného dýchania.
Na rozpnuté krídla číha
služobník satana s prstom na spúšti.
Tak padli sokoli s mŕtvymi krídlami
do chladnej náruče zeme.
Na to si s pietou spomíname
a s vďakou v srdci vieme,
že ich obety nevyšli nazmar.
Otvárajú nám pamätný kalendár,
do neho vpisujeme tieto deje.
Tam v našich srdciach stále žije
spomienka na vás, sokoli slobody.
Krídla vašich snov do modrej oblohy
napísali našu budúcnosť.
Je to požehnanie a vzácna milosť,
že do brázd slobody a ducha
sejeme chlebodárne dni.
Nech horia naše srdcia
planúcou vďakou pochodní.
Na pamiatku usmrtených na hraniciach 1948-1989 napísal Mgr. Vincent Blažko z Popradu
Príhovor predsedu Svetového združenia býalých čsl. politicých väzňov
Predseda SZČPV: František Bednár
Foto:
Milan Korenko |
Predseda Spr. rady ÚPN Ján Langoš
|
Vážení hostia, vážení prítomní.
Dnes, keď sa bývalé satelity sovietskeho impéria stali opäť súčasťou Európy, považujeme slobodný prechod hraníc za úplnú samozrejmosť.
Súčasná mladá generácia si už ani nevie predstaviť, že ešte pred 15 rokmi tomu tak nebolo. Vyše 400 usmrtených na československých
hraniciach je zlovestným a tragickým výkričníkom režimu, ktorý si urobil otrokov z vlastných občanov, v štáte obohnanom ostnatým drôtom.
Medzi obeťami, okrem občanov bývalého Československa boli aj občania Poľska, Nemecka či Rakúska. Siedmeho júla v roku 1980, boli
pri úteku za dodnes riadne neobjasnených okolností, usmrtení Ondrej Brejka a Milan Dlubač. Ich telá boli vyplavené na rakúskom území
kde boli aj pochovaní, bez toho aby sa na ich poslednej ceste s nimi mohli rozlúčiť ich rodičia, príbuzní a známi.
Hoci od tragickej smrti týchto dvoch mladých ľudí už ubehlo 24 rokov a čas zmierni každý smútok a utrpenie blízkych, nemôžeme zabudnúť
na to, že ich smrť bola opovrženiahodným zločinom.
Zabitie každého človeka odporuje zásadám kresťanským ako aj etickým, to nemôže ospravedlniť ani zakrývanie zákonmi.
Najväčšou tragédiou tohto zločinu je, že bol spáchaný v mene štátu!
V mene štátu a podľa jeho zákonov!
Zločiny páchané v mene štátu sú žiaľ svetskou mocou tolerované a ostávajú nepotrestané. Tieto zločiny spravodlivo posúdi jedine
vyššia moc -moc božia. A proti tejto moci je každý páchateľ a vrah bezmocný.
Zmarené životy už nemôže nič vrátiť a bolesť v srdciach blízkych ostáva. Prajme si aby sa pamiatka na nich stala mementom
a aby už nikdy nedochádzalo k tragédiám pri ktorých by boli naše deti zabíjané štátnou mocou v mene zvrátených hodnôt.
Dôstojný pohreb týchto dvoch obetí, po 24 rokoch je splatením nášho dlhu ako aj čisto ľudskou povinnosťou. Je súčasne aj
dôstojným zavŕšením takmer 12 ročného úsilia, ktoré bolo často prijaté s nepochopením a ľahostajnosťou.
Otec nebohého Ondreja Brejku sa už prevozu svojho syna nedožil. Bol to práve on, ktorý nás v roku 1992 po márnej snahe
a hľadaní pomoci navštívil so žiadosťou o pomoc.
Exhumácia a prevoz obetí sa po dlhých rokoch nakoniec podarili, začo chcem v mene Svetového združenia bývalých československých
politických väzňov poďakovať všetkým tým, ktorí nám v tom pomohli často úplne nezištne.
Vážení hostia, vážení prítomní, hoci je cesta k demokratickej a hlavne spravodlivejšej spoločnosti často ťažká,
nezabúdajme na tieto obete.
Česť ich pamiatke!
Chcem touto cestou vysloviť poďakovanie aj v mene oboch postihnutých rodín
- Zastupiteľskému úradu SR vo Viedni, najmä vedúcej konzulárneho oddelenie pani JUDr. Jane Dvoreckej.
- Pracovníkom obecného úradu v rakúskom Marcheggu, najmä pánovi Walterovi Riegerovi ako aj pracovníkom cintorína v Stielfride.
-Pohrebnej službe Acheron z Popradu, ktorá exhumáciu a prevoz telesných pozostatkov uskutočnila.
Za inštaláciu samotného pamätníka usmrtených na hraniciach, ktorý je ojedinelý na území Slovenska chcem poďakovať spoluorganizátorom, sponzorom a darcom.
- Ministerstvu financií Slovenskej republiky
- Mestskému úradu v Kežmarku a pánu Primátorovi za ústretový prístup ako aj pomoc pri spoluorganizovaní tejto akcie.
- Karpatskonemeckému spolku -región Horný Spiš v Kežmarku.
- Obecnému úradu v Nižných Ružbachoch
- Pohrebným a cintorínskym službám v Kežmarku.
- Kamenosochárstvu ID Stone z Popradu a jeho vedúcemu Ing. Ďurčovi za zhotovenie tohto pamätníka vrátane úpravy miesta na cintoríne.
- Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii - v Kežmarku
- Benadikovi Malecovi občanovi Kežmaru žijúcemu v USA
- Pánovi Milanovi Nevlavzlovi z Kežmarskej informačnej agentúry
- Skautom z Kežmarku ako aj vojakom VÚ Kežmarok za dôstojnú účasť na pietnom akte odhalenia.
- Obchodnej aadémii Ota Bucknera v Kežmarku, najmä pani profesorke Hudákovej za prípravu recepcie v priestoroch akadémie
- Členom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a všetkým ktorí nezištne a obetavo svojou pomocou prispeli k úspešnému realizovaniu tohto projektu.
- Vyslovujeme poďakovanie aj zúčastneným zástupcom tlače a médií, ktorým nebol ľahostajný osud vyše štyristo mŕtvych usmrtených na hraniciach.
A napokon vyslovujem úprimné poďakovanie v mene organizácie aj Vám všetkým, ktorí ste si našli čas a prišli si uctiť pamiatku týchto obetí.
Príhovor predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ing. Jána Langoša.
Vážení a milí, dámy a páni,
Aké slová použiť keď človek stojí zoči voči hrôzam a utrpeniu, ktoré spôsobil komunistický režim na našom národe za uplynulých štyridsať rokov. Niet takých slov, ktoré by opísali tu hrôzu a to utrpenie.
Ale svedomie nemôže mlčať. Pred niekoľkými hodinami na seminári o odvlečených v Spišskej Novej Vsi kňaz povedal toto:
"Modlíme sa a konajme. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k dušiam odvlečených, zavraždených, vyhnaných zo svojich domovou, súdených. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k dušiam ich vrahov. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k nám žijúcim, ktorí sme boli svedkami, ktorí sme žili v tej dobe i nášmu potomstvu, konajme".
I keď mená obetí sú už takmer známe, ale nesmieme dopustiť aby boli zabudnuté. Aby bolo zabudnuté utrpenie, ktoré naši spoluobčania, naši otcovia, naše matky, naši starí otcovia vytrpeli za našu slobodu.
Tu na tomto mieste sľubujem za seba a za svojich blízkych spolupracovníkov v Ústave pamäti národa, že budú odhalení vinníci a ich mená budú zverejnené!
Vzdajme v tejto chvíli česť všetkým tým, ktorí padli, ktorí boli mučení, ktorí boli zavraždení, ktorí stratili svoju slobodu, lebo my žijeme po rokoch v slobode a nech nám v tomto úsilí praje Boh.
Príhovor zástupcu Zväzu protikomunistického odboja
Deň, na ktorý sa nedá zabudnúť. Dlhá a stratiplná bola cesta návratu na rodnú zem.
Strohé - vojenské oslovenie, vojak Brejka, vojak Dlubač. Žili ste v krajine, ktorá bola drôtenou klietkou. Chceli ste voľne lietať po krásnej krajine, našich horách i strá-ňach, túžili ste byť škovránkami lietajúcimi nad našimi poliami, obveselovať dobrú Slovač i ľudí iných národov. Túžili ste za slobodou, voľnosťou, za ľudským žitím. Podarilo sa Vám roztrhnúť drôty na klietke a leteli ste za slobodou. Bol to deň 7. jún 1980. Človek je ale zvláštny tvor. Chceli ste slobodu - utekali ste. Začali Vás obsy-pávať železnými guľkami až kým krvavé ruky mladých vrahov nevzali Vám Váš život. Studená voda rieky Moravy zahrávala si s nevládnymi telami. Mali vrahovia právo brať život ľuďom, začínajúcim žiť? Žiaľ, vidina pár korún - povýšenie i pár dní dovolenky, urobilo z ľudí hyeny. Taká bola tá naša boľševická sloboda, kde človek nemal hodnotu a bol vlastne väzňom režimu.
Vlny studenej Moravy vymrštili Vaše telá na Rakúsku pevninu. Boli ste zastrelenými škovránkami a voľnosť lietania so švitorením sa skončila. A predsa našli sa ľudia so srdcom v krajine nám cudzej, kde Vás neznámi ľudia uložili do studenej cudzej zemi na večný spánok. Bola to cudzia zem i ľudia. A predsa sa v týchto ľuďoch prejavila šľachetnosť. Je pre nich len pár strohých slov "Ďakujeme Vám za krásne ľudské činy.
Dlhé boli roky Vášho návratu. Žiaľ, nedožili sa všetci Vaši najmilší týchto dní. Mali silne ranené srdcia. Chceli Vás mať pri sebe, chceli sa s Vami rozprávať, hoci od Vás by neboli dostali ani slovka. Ale vidina, že Vás majú doma - ste v ich blízkosti, bola veľká.
Krutý komunistický režim všemocne zabraňoval k úcte a túžbe mať svoje deti v blíz-kosti sŕdc rodičov, v blízkosti rodičovského hniezda. Prečo nedovolili ísť rodičom od-prevadiť si svoje deti na večný odpočinok? Bola to doba vládnutia tyranie. Týmto ľu-ďom nesmieme sa pomstiť spôsobom im vlastným. No nesmieme zabúdať na ich či-ny tríznenia, vraždenia a bezprávia, na ich podlé vládnutie nad životom a smrťou človeka.
Po dlhej dobe splnila sa túžba mať Vás pri sebe v rodnej hrudi, v spánku večnosti.
Stojíme pri tomto skromnom pamätníku dvom - nám hrdinom, kde sú napísané me-ná - Brejka, Dlubač a v duchu prosíme nášho najvyššieho pána o ochranu. Vy spíte svoj večný sen konečne v rodnej zemi. Slzy Vašich najbližších budú kropiť kvety lásky k Vám. Vy ste už na svojom odpočinku, nepoznáte ľudskú zlobu, podlosť, nevraživosť, čakáte tam hore - v nekonečných diaľavách na nás. V tých výšinách je opojenie ticha, kde každý si je rovný, kde večný Boh je spravodlivý. - My prídeme za Vami. Vďaka tým, ktorý húževnatou prácou pričinili sa o návrat dvoch detí svojich rodičov do tejto záhadnej a pritom krásnej krajiny pod naše nebotyčné Tatry. Možno ani ne-tušíme, aká to bola ťažká robota.
Vďaka Vám
Zolo Kukula
Liebe Freunde ans einem fremden aber uns nahem Lande!
Ihr habt menschliche Körper gefunden, die die Gewässer der March und der Donau an Euer Land geschvämmt hat. Ihr wusstet nicht wer das war, doch euer Gefühl von Mensch zu Mensch entflammte in euch und ihr habt die toten, Körper zweier jungen Menschen vom Nachbarland beerdigt, obwohl ihr nicht wissen konntet, ob sie jemals in ihre Heimat zu ihren Lieben gebracht werden. Diese jungen Leute wurde von gefühllosen Menschen ermordet.
Ihr seit nach langen Jahren der Trennung wieder in der Heimat. Die Familie ist zwar beisammen doch leider nicht Komplett. Dort weit oben habt ihr euch gefunden. Das Gesetz Gottes und der Natur sind Unerbittlich. Dort seid ihr im Schatten der Einsamkeit beisammen. Wir können euch nicht anders danken, nur mit leisen Worten flüstern: Die nahen Verwandten dieser beiden schönen Júnglinge danken euch mit bescheidenen bündigen Worten: "Wir danken ihnen vom Herzen und Dank euch ihr edelmütigen Menschen!"
Priatelia z krajiny cudzej, ale nám blízkej. (preklad)
Našli ste telá vyhodené vodami Dunaja i Moravy na Vaše územie. Nevedeli ste kto je to. Váš cit ľudskosti, cit človeka ku človeku vzplanul vo Vás a nehybné telá dvoch mladých ľudí z krajiny susediacej, uložili ste do vašej zemi a nevediac, Či sa dakedy dostanú do rodnej zemi k svojím najdrahším. Týchto mladých ľudí zavraždili bezcitní ľudia.
Ste v rodnej zemi po dlhých rokoch odlúčenia. Rodina je spolu, no žiaľ už nie kompletná. Stretli ste sa tam vysoko, ďaleko nad nami. Zákony prírody i zákony Božie sú neúprosné. Tam ste spolu v tichu samoty.
Nedá sa Vám dať iná vďaka, len strohé slová môžu naše ústa šepkať - "Ďakujú Vám najbližší žijúci týchto dvoch krásnych šuhajov skromnými slovami - Ďakujeme Vám zo srdca a vďaka Vám - šľachetným ľuďom".
|
